Na svete sú milióny hviezd a milióny blogov. Niektoré žiaria a niektoré len tak blikajú a občas ich vôbec nevidno. Potrebuje svet ďaľší blog? Celkom isto nie. Ale aj to malinké svetielko môže na chvíľu niekomu objasniť temnotu vnútri. Každý z nás ju občas pocíti.

A čo také matky. Skúšané zodpovednosťou, konfrontované dokonalosťou, preťažené povinnosťami.

Je to tá najkrajšia a najťažšia etapa v živote ženy. Po 12 rokoch svojej cesty začínam do sveta púšťať snáď viac nádeje, viac úľavy a hlavne viac pohody pre všetky matky "hľadačky".

Nie prosím, neponúkam riešenie na to, ako mať stále dokonale čistý dom, samostatné detičky a čas pre seba kedy sa mi zachce. Tak isto nedisponujem návodmi typu "Ako všetko stihnúť, aby som už nikdy nemusela nič stíhať" alebo "Ako sa úplne vyliečiť z perfekcionizmu", pretože ako tušíte, je to nereálne. 

Mám zopár zlepšovákov, rutín a životných poznaní, ktoré aplikujem denne, ale nič z toho nefunguje stále na 100%, pretože ani nikto z nás nemôže neustále fungovať na 100%. A ak to od vás niekto očakáva, treba to dotyčnému jednoznačne ozrejmiť. Hlavne ak je to partner alebo zamestnávateľ

Ak mám jeden týždeň umyté okná, utretý prach, chodím pravidelne na prechádzky, vymením všetky obliečky, pečiem a varím zdravo, tak ďaľší týždeň som rada, že si okrem toho nevyhnutného k prežitiu stíham umyť vlasy.

Je to normálne, hlavne ak ste aspoň trochu sensitívny a empatický tvor a vnímate aj podnety vášho okolia. Občas by bolo jednoduchšie nasadiť klapky na oči a odcválať si to za vidinou čistej dlážky, lebo tá vám tak dobre robí na nervy.