Články autora
"Byť na mne, darčeky zruším úplne. Lenže to na mne nie je a už vôbec na mne nie je, čo si deti napíšu Ježiškovi. Tajne dúfam, že tam nebude žiadne lego, ale mám smolu. Tento rok je to lego pandia rodinka aj s bambusmi."
"Na druhú stranu som rada, že mám tento hnací motor. Pretože ak si o sebe myslíte, že ste vlastne fajn a príjemný človek, milujete zvieratá, kolegovia vás zbožňujú, s poštárkou si vždy pekne pokecáte, starším ľuďom na priechode pomáhate, nemusí to znamenať, že je s vami všetko v poriadku."
"Pritom potenciál by bol. Exegézu človeka asi nechám na inokedy, ale naozaj — tej čistej láske sa môžem len prizerať. Na druhej strane je tu tento povýšenecký guľkoš, ktorý zavetrí šunku na sto metrov a aj keby to bol posledný plátok do rožka z desiatej vašich detí."
"Takže celá táto životná odysea má vlastne jeden cieľ. Vtĺkať deťom do hlavy niečo, čo sa tam udrží presne týždeň. Nemyslite si, že múdre deti si pamätajú. Pamätajú si len o niečo málo viac – a väčšinou sú to práve tie praktické veci."
"Na živote je asi najlepšie to, že sa nedá ani kvalitatívne ohodnotiť. Také to „od 1 do 10“ alebo počet hviezdičiek, kde maximum je 5. Napriek tomu to všetci robíme. No dobre, tak niektorí to možno nerobíte. Ja to ale robím a viem prečo. Tak strašne sa bojím, že sa potopím a budem mať všetko to, čo nemám rada."
"Poľovala by som na každého, kto by mi na moju ťažko vydretú a vysoko postavenú čistú laťku chcel zaútočiť svojimi špinavými pracičkami. Až by som nakoniec musela odísť na hodinu do obchodu a svoje umelecké dielo nájsť zneuctené a posprejované vandalmi."
"Tento článok bude krátky a výstižný, lebo už som okolo toho popísala veľa. Ako všetci viete, plánujem knihu vytlačiť, ale keďže suma potrebná na tlač je momentálne niečo, čím by som musela zadlžiť svoje deti, oslovila som Donio."
"Čo robiť, keď už ani Ora et Labora nepomáha a jedincovi sa tak žiada uspokojiť sa a neriešiť? Vlastne … ešte jedna vec existuje. Činnosť, pri ktorej sa spúšťa ten správny koktejl hormónov, čo dokáže autopilotovať a uniesť vás aj s vašimi starosťami."
"Odhoďte ale prosím ten kameň z ruky, kým si ma nevypočujete do konca. Majte pochopenie. Trinásť rokov človek musel a keď mohol, zabavil sa. A čo sa stane, keď ho zrazu to, čo musí, začne baviť? Všetko ostatné prestane existovať."
"Ak sa vám podarí spokojné dieťa presvedčiť, že potrebuje práve to, čo potrebujete vy, aby ste uspokojili potrebu niekoho ďaľšieho, ste na dobrej ceste za migrénou. Tu nehrozí nič jednoduché, jednomyselné ani jednotvárne."
Stanka Vavrová