Priority alebo všetko alebo nič!

Poznáte ten pocit, keď máte všetko hotové? Dobre, povedzme, že aspoň to na zozname dňa, to najdôležitejšie, to urgentné a kedy viete, že môže prísť tá správna chvíla v živote menom relax. Ten slastný opojný pocit, kedy vás nehlodá žiaden produktívny červík a vaše oko nekole žiadna smietka ani chumáč prachu, zapackované zrkadlo, špinavé okno, psie bobky na dvore alebo topánky po celej chodbe. Pokial teda nie ste robot, polorobot, narcis, masochista, riaditeľ, ultra minimalista, manžel robota, starý mládenec bývajúci u rodičov, alebo akákoľvek kombinácia z nich.

V tej chvíli rada vyhľadávam svoje obľúbené miesto v kresle otočenom do okna a okrem susedovej strechy, elektrických drôtov a vysielača na streche kultúrneho domu nájdem aj nejaký slnečný lúč. V období temna (október až marec pozn. autora) využívam oheň v krbe alebo radšej zavriem oči. Púšťam svoje ako inak integrované stopky a rátam. Naozaj sa mi neosvedčilo nič iné, než si tú chvíľu predĺžiť na maximumm tak, že ju začnem merať. Sekundy zrazu zmenia tempo a pokým inokedy valia tango, teraz je z nich príjemný valčík …na rozlúčku. Lebo isto iste viem, že si nezatančíme dlho.

Nikdy, opakujem nikdy neviem, koľko kôl tohto magického tanca mi bude dopriatych, ale som pripravená na všetko. Preto prvé tanečné kroky sú tie úplne najkrajšie. Keď vás partner čas silno obopne a s ľahkosťou sekundovej ručičky vykročí vaším smerom, kde už nie je nič z toho, čo ste museli riešiť doteraz. Žiadna aj ked zdanlivo nevinná myšlienka na to, čo ešte musím, čo som zabudla, čo by som ešte chcela a v čom by som sa ešte mohla prekonať. Produktivita dostala nútenú dovolenku. A že sa jej zo začiatku nechcelo, o tom vám niečo poviem.

Začnem tým, že sa prosím nesťažujem. Moje kvázi náreky sú mojím pisateľským štýlom a koho to irituje, musí zmeniť autora. Ale je to tak, že to nie je sranda. A neexistuje žiadny návod, ktorý by pomohol všetkým. Ako a čo a kedy robiť, aby všetko fungovalo najlepšie je veda. Jej názov je „optimalizácia“ a hoci ma tento predmet niekde v treťom ročníku manažmentu celkom bavil, bolo to práve preto, že som mala pocit, že je to hra. Fikcia, kde si jedinec všetko na začiatku nastaví,vypočíta a drží sa plánu. Nikdy zo mňa nakoniec manažér nebol, verím ale, že aj akákoľvek dobre myslená teória je lepšia ako nepremyslené nič.

Ako veľký zvedavec sa zapodievam rôznymi oblasťami spoločenského života a závery môjho pozorovania jednoznačne potrdzujú, že na prvom mieste musí byť ZDROJ. Nie, nie som na vrchole hierarchie, ani sa nepovažujem za pána života, ale pre moju neformálnu skupinu menom rodina, som jednoznačne zdrojom obživy, odenia, hygieny, návykov, potrebného kognitívneho poznania a radosti. Mimochodom vedeli ste, ža matka latinsky je creatrix?

Tvorkyňa tvorí za pochodu, s neustálou potrebou niečo vylepšovať, meniť, prispôsobovať potrebám a pritom nezavrhnúť svoje múzy. Jej dielo nie je len tak hocijaký artikel, plagiát ani balast. „Tabula rasa“ sa pod jej rukami mení na knihu života a ona do nej neprestáva písať. Je to čistý originál zrodený z jej mysle, produkt jej tela a kus jej života. Pokiaľ nie je spokojná, neskončí a nevzdá to, ale bude svoje dielo vylepšovať pokiaľ nebude mať…“dušu na mieste“.

V tomto tvorivom procese často umelec zabúda na seba, nespí, kŕmi sa zvyškami a neskončí, pokiaľ jeho dielo nie je… dokonalé. Táto chiméra zničila nejedného velikána a že ich bolo škoda, o tom netreba diskutovať. Presne to sme my, obyčajné mamy tvorkyne, ktoré pre dokonalosť svojho veľdiela nevieme vypnúť a neriešiť. Prestať myslieť na to, čo ešte treba. Vychutnávať si viac než len jednu chvíľu za deň, vedieť sa zastaviť hocikedy chceme a potrebujeme, vedieť si dopriať čas. Čas sa vyspať, čas sa kvalitne najesť, čas byť s tými, ktorých ľúbime najviac.

Čo som sa naučila za tých toho času 12 rokov materstva je to, že:

Tvorkyne, zaslúžime si viac než len jeden valčík. Viac než len studenú kávu a obhryzené jabĺčko ako dezert. Potrebujeme výživu, starosť a pozornosť. Nepresúvame tieto privilégiá, ako keby nám nepatrili. Dajme občas samých seba na prvé miesto, nie kvôli sebe, ale kvôli druhým. Zazdrojovaná mama má energiu za tri elektrárne. Popri chodu domácnosti a nabíjaní jej členov dokáže môže ešte aj napojiť kolotoče. Ale na to ruské kolo s výhľadom na svoje dielo musí nabrať odvahu sama.