Neznalosť neospravedlňuje

Po dlhšom čase som sa zase stala aktívnou na trhu práce. Takto žiarivo sa dá pomenovať obdobie života, kedy si hľadáte zamestnanie. Také riadne, seriózne, aké od vás spoločnosť očakáva. Teda že budete poslušne a každý deň niekam dochádzať a ideálne si aj blinkať, vymienať svoj čas za peniaze a svoju prácu za zisk vášho zamestnávateľa. Nič v zlom. Nijakému zamestnávateľovi nezávidím. Riziko podnikania som už tiež zažila a stačilo mi to aj bez zamestnancov. Možno by to nebolo také “hrozné”, keby doma nemám toľko “hladných krkov” a naopak mám nejakú tučnú rezervu na konte, ale povedzme, že ma zlákali istoty. (Áno, poctivé dane 😅)

Keď tak ale brouzdám vlnami práce sprostredkujúcich portálov, začína sa mi zase objavovať moja stará známa koprivka, alebo KOPR (Kategorický Odpor k Práci). Nemyslím si, že som extra lenivá, ani nejako moc hlúpa, mám len jeden menší problém a tou je moja nešťastná povaha. Tá potrebuje neustále hľadať zmysel. Predrať sa cez všetko nepotrebné až k podstate a tam si hovieť, pokiaľ ju zase nejaká reality check facka nepošle na začiatok. To sme si už ale spomínali minule, takže opakovať sa nemusíme. 

Za tie roky, čo som sa doma starala o malé deti, som tento problém nemala. Lebo som robila to, čo bolo treba a dávalo mi zmysel. Štát mi za svojich budúcich platičov daní posielal mesačne nejakú pozornosť a všetko bolo skvelé. Nie? Nie. Miliónkrát za deň som sa musela hecovať robiť tie isté veci dokola, aby som sa k tým deťom mohla aspoň na chvíľu dostať a aby nevyrastali s pocitom, že domácnosť je viac než oni. Lebo takého pocitu sa človek ťažko zbavuje aj v dospelosti. Mohla som ich ale nasúkať do rosívky a zobrať na pole. (Pre všetkých mimo záhorákov – to je veľká biela plachta, v ktorej sa kedysi nosila na chrbáte nakosená tráva alebo čokoľvek podobné. Mne moja mama roky opakovala, že na bicykel na ulicu nemôžem ísť preto, lebo by ma niekto doniesol v tej rosívke. Časom som pochopila, ako to myslí a úprimne si myslím, že keby ma zošrotuje nejaké auto, posledná vec, čo bude niekto hľadať, je nejaká plachta).

Tam na tom poli potom vlastným spoločným potom získavať obživu, už znie lepšie Zabili by sme dve muchy jednou ranou, teda deti aj ja by mali zmysluplný program. Lebo nasýtiť hladného (hoc aj vlastné dieťa) je zmysel dosť veľký, nie? Lenže, kto by to robil, keď tu má Tesco, Lidl, Coop Jednotu, Môj obchod a Diskont hneď dva krát? Keď už mu nestačí hodiť krumple do pahreby, ale musí mať polievku, hlavné aj so šalátikom, čo sa bez dezertu ani neráta. Pol dňa nakupovania, varenia a spratávania a verte mi, že zmysel ušiel hneď po tom, čo deti videli všetko to, čo by si mohli v obchode kúpiť a ešte vám aj chceli pomáhať s varením. Takže teraz môžem s pokojom ísť robiť hocičo a veľmi rada to vymením za pol dňa ticha a nejaké tie prašulky. Lebo ako povedal Pišta Lakatoš, “Keby si v živote niečo potreboval, hocičo, tak si to kúp”😎. 

Už som poslala žiadosť na grafika juniora do tlačiarne vínových etikiet (vo víne je pravda, takže prosím tu na mňa so žiadnym morálnym kreditom nechoďte), a research analytika v oblasti svetového študentského ubytovania (po vlastnej skúsenosti na VŠ internáte Nová Doba je to pre mňa takmer citlivá téma – na Pribine to mali ale ešte horšie). Ja viem, je to málo. Mala by som to brať útokom a môj LinkedIn by mal vyzerať, ako výloha luxusného obchodu (do ktorého keď vojdete, nájdete uhorky zaváračky a nejaký ten hrdzavý otvarák.)

Lenže, dnes je to tak, že na každú pozíciu si musíte nechať AIčkom upraviť životopis tak, aby bolo nad slnko jasné, že vy ste ten jediný horúci kandidát a že lepšieho už nenájdu. Zvládla som teda dva krát čítať tie bludy o sebe, polovičné výmysly a otrepané kecy o schopnostiach, ktoré má snáď každý s IQ nad 60. Odhadom. Prosto sebavedomie v jednej A4 odstrelené do nebies, lenže v realite spotené ruky hneď, keď snáď niekto omylom vytočí vaše telefónne číslo, lebo čo ak sa budú pýtať na niečo z toho, čomu ste sa venovali pred pätnástimi rokmi a aj to z donútenia?

Dnes som našla ďalší zaujímavý inzerát, no už odmietam stráviť dve hodiny nad cívíčkom a úprimne všetci vieme, že by to bolo zbytočné😅. Lebo jedna vec je mať predpoklady a druhá vec je mať prax. Napadlo ma ale, že by som im to mohla napísať od srdca, tak úprimne, ako sa veci majú. Vašu žiadosť aj tak najprv odchytia roboti a tí to určite ďalej nepošlú – takže vo výsledku aj škoda, nikoho nepobavíte. (Vedeli ste, že prefíkanci si na svoje CV dopĺňaju neviditeľný text bielou farbou, aby to boti prečítali a posunuli ich ďalej? Tam už to človek z mäsa a kostí nevidí, ale aplikant má stále šancu ohúriť aspoň svojím šarmom.)

Inzerát znel: Oddelenie Forensic & Financial Crime v *** pomáha svojim klientom rýchlo a rozhodne reagovať v prípade krízovej situácie, vyšetrovania korupcie a podvodov, prania špinavých peňazí alebo sporu.

Máš magisterský titul v odbore ekonomických štúdií, práva, psychológie , policajnej akadémie, štatistiky alebo matematiky, avšak, kognitívne schopnosti a tvoje skúsenosti sú pre nás dôležitejšie. Dohovoríš sa výborne slovensky a angličtinu máš na pokročilej úrovni. Znalosť nemčiny či niektorého z jazykov strednej a východnej Európy sa môže hodiť tiež. Tvoje silné stránky sú komunikačné a prezentačné zručnosti, schopnosť dokumentovať a prezentovať informácie stručne a objektívne, ako aj silne vyvinutý zmysel pre detail. Si analytický typ s kritickým myslením. Si flexibilný – občas cestujeme (máš EU pas).

Ehm. Môj sprievodný list: 

Dobrý deň, rada by som sa uchádzala o pozíciu junior konzultanta vo vašom forenznom tíme. Vek už síce juniorský nemám, ale aspoň si môžete byť istí, že na materskú vám neodídem. V tom už mám jasno. Konečne. (Aj keď, motyka je ešte stále nabitá). Študovala som financie a ekonómiu a niečo sa na mňa za tých päť rozhodne muselo nalepiť, aj keď som to neznášala. Ak by ste mali záujem, rada vám rozpoviem, prečo som ho vlastne išla študovať.

Po škole som pracovala v korporáte, lebo to bolo ešte celkom znesiteľné a boli sme tam všetci mladí a bola tam sranda. Práca ma bavila, hlavne keď som mohla s obchoďákmi zo Škandinávie a Veľkej Británie tliachať o hocičom, lebo ma potrebovali spracovať, aby som ich ponuku posunula ešte ten deň vyššie. Všetko by bolo fajn, keby po mne nechceli nejaké aktivity navyše. Tie aktivity boli totižto úplne zbytočné a mali len vyfiltrovať ovčinec od tých, čo potrebujú hľadať zmysel svojej práce a nestačí im len plniť pokyny. Tak isto sme sa museli školiť – bolo to povinné, a aj keď som na to v kuse pindala, teraz som rada, že vám do môjho CV môžem zavesiť certifikát “Profesional presentation in English”. Ten som získala už s bruchom, takže som našťastie už nebola nútená svoje nadobudnuté schopnosti aj niekde reálne ukázať.

Keď už sme u toho, 13 rokov som bola striedavo na MD a RD. Že koľko mám detí? To vám nepoviem. Jednako myslím, že vyžadovanie tejto informácie je nelegálne a rovnako by vám to odpálilo dekel. A mne dosť znížilo šance, že dočítate tento list dokonca. Mám ale veľmi rada slovo forenzný. Evokuje to vo mne niečo, čo je podložené faktami a zastúpené múdrymi ľuďmi, s ktorými by som sa určite rada porozprávala na dennej báze. Tak isto som veľký fanúšik Jo Nesba a keď zabili Beátu Lonnovú – šéfku kriminalisticko technického, plakala som. Ups, sorry, spoiler. Každopádne, takmer v každej knihe správne tuším vraha už od polovice. Ale aj tak dobrá práca, Jo. 

Myslím, že som vhodný kandidát z nasledujúcich dôvodov:

1. Nemám rada korupciu, hlavne preto, že som nikdy nemala peniaze na to niekoho podplatiť. A ak som aj mala, natrafila som na morálnych jedincov, takže aj svôjho pôrodníka som mala riadne zazmluvneného. 
2. Moje kognitívne schopnosti sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Tie vynikajúce a tie mizerné. Mojou prednosťou je vnímavosť. Navnímam toho viac než dosť, až si niekedy zo všetkých tých dojmom musím ísť ľahnúť. V hlave mi to potom šrotuje jedna radosť a vznikajú tak riešenia, ku ktorým by sa žiadny exekutívec nijako nedostal. Verím, že máte vo vašom office aj nejaké ležadlá alebo podobné – mysleniu podporné zariadenia. Čo sa týka tých menej rozvinutých schopností, o tých logicky pomlčím. Musí vám ale stačiť, že mám poruchu pozornosti, s čím je však spojená aj schopnosť hyperfokusácie, takže ak sa do niečoho zahryznem, nepustím, dokiaľ ma to neprestane baviť. Vyriešenie prípadu by ma motivovalo dostatočne, ak nie, tak nejaká tá pochvala určite pomôže. Som len človek.
3. Slovensky sa dohovorím výborne. Uvidíte, až ma pustíte ku slovu. Veľmi rada skáčem z témy na tému a z človeka dostanem za 10 minút všetko, čo som potrebovala vedieť. Potom ho už ako introvert musím nechať “plávať”, lebo si potrebujem dobiť baterky osamote. Takže v komunikácii som naozaj efektívna. 
4. Psychológia je presne to, čo by som išla študovať dnes, keby môžem. Ja ale nemôžem, takže sa tým zaoberám len ako laik a sem tam dokonca lížem témy pre psychiatra. Doma mám vzorku niekoľkých osobností (V rámci mojej x člennej rodiny je osobností viac ako x – to si už rozlúštite sami) a mojou nápňou práce je primäť ich spolupracovať, vychádzať spolu a mne pomáhať. 
5. Na gympli som mala 4 roky nemčinu, ale odmietla som sa ku každému slovíčku učiť člen a tak isto jeho skloňovanie vo všetkých pádoch a číslach (na čo som na testoch používala zakázané pomôcky) a teraz chodím smelo nakupovať do Rakúska, až sa naskytne príležitosť. Ovládam ruskú azbuku a dokonca aj písanú, po rusky sa teda dohovorím o niečo málo viac než každý priemerný Slovan. 
6. Môj zmysel pre detail je diskutabilný, ale ako správny Monk si všímam zbytočností, kdežto flaky na svojom tričku o veľkosti prerasteného pomaranča si všimnem zakaždým neskoro. Až som v obchode alebo v škôlke.
7. Flexibilná som asi ako každá matka, teda moja flexibilnosť je určená výskytom viróz a baktérií rôzneho druhu, najmä však toho škôlkarskeho. Našťastie mám muža, pre ktorého tri v týždni nemajú v kancli stoličku a musí robiť z domu, takže by sme to vedeli nejako vykryť a ja si k vám veľmi rada prídem oddýchnuť tak často, ako to len bude možné.
8. A konečne, veľmi rada vám oznamujem, že EU pas mám! Počkať… tak platnosť skončila práve pred týždňom a na dovolenku sa nechystáme, ale keby ste sa teda pre mňa rozhodli, určite do toho investujem. 

Ďakujem, že ste to dočítali až sem a aj keď viem, že ma nezoberiete, lebo existuje aspoň milión ľudí, ktorí sú vhodnejší než ja, pošlite mi prosím aspoň nejakú odpoveď pre pani z úradu práce, nech nemusím behať po okrese a zháňať pečiatku.

S pozdravom,

S. Vavrová.

Tak schválne, som zvedavá na vaše motivačné listy 😉 Do komentárov s nimi.